Nič je niečo — Tretí priestor Jana Turnera

Dá sa povedať, že priestor je druh substancie, ktorá je všade. Dá sa tiež povedať, že priestor je priestorový vzťah medzi telami a telesami, tvarmi a stavmi, subjektmi a subjektivitami. Prázdny priestor chápeme ako ničotnosť medzi hmotnými vecami. Ale nič je vždy niečo. Súčasný vedecký názor je, že ničotnosť vlastne neexistuje, pretože akékoľvek prázdno je plné kvantových fluktuácií generujúcich nepretržite atómové častice z energie vákua, ktorá preniká celým vesmírom. Prázdne medzery sú vyplnené niečím, čo má energetické vlastnosti. Nič teda nejestvuje.
Pre Jana Turnera je prázdny priestor nič s vlastnou hmotou, ktorú tvaruje a animuje. Nielen hmotné formy, ale aj prázdno medzi nimi má pre neho sochárske kvality. Prázdnota láka hĺbkou a elasticitou, tým ako sa ľahko môže rozšíriť a zúžiť, zdeformovať a rozochvieť. Vieme, že prázdno je podmienkou pre pozitívny tvar, ale nemyslíme často na to, že nič je samo o sebe tiež plastické a vibrujúce. Ako rozsiahla prázdna hranica medzi hmotnými entitami, ničotnosť poskytuje plný priestor pre komunikáciu foriem, formátov a molekúl, ktoré si musia zladiť medzery medzi nimi ako zdieľané teritórium.

Jan Turner vytvoril dva hmotné objekty tak, aby modeloval prázdny priestor medzi nimi. Inými slovami robí z ničoho niečo, integruje viditeľné s neviditeľným, bytie s ničotou, negatívne s pozitívnym. A spája pritom mužské a ženské kontúry tela, Olgu s Františkom.
Ak sa nám javia hmotné veci ako kompaktné a husté, viac-menej ustálené, prázdny priestor je riedky interval nekonečnej priepustnosti a dynamiky. Vzniká v ňom nielen aktivácia akejkoľvek formy, ale aj mnohosť intersubjektívnych príbehov a zážitkov, na ktoré Jan Turner naráža použitím tvaru torza. Torzo slúži už po stáročia ako umelecká metafora najhlbších duchovných a emocionálnych vlastností. Ako kmeň tela, torzo zahŕňa srdce a pľúca a orgány trávenia a pohlavia. Je to sídlo intuície a pocitu v žalúdku, erotickej túžby a lásky, hladu a hrdosti. Torzo je telesný priestor mnohých vnútorných dianí, ale autor upriamuje pozornosť na dianie medzi telami. To, čo nazýva “tretí priestor” je interakčná vzdialenosť medzi ľudskými bytosťami. Je to prázdnota plná možností, komplexná a nestála sieť vzťahov medzi jednotlivcami, rozšírený zmysel precítenia súhry s iným.

Tvarovanie ničotnosti otvára mnoho otázok: Čo je dôležitejšie, čo tam je alebo čo nie? Je ničotnosť samotná entitou alebo len vzťahom medzi entitami? Spája prázdno veci alebo ich oddeľuje? Čo je podstata formy, negatívny alebo pozitívny priestor? Je možná plastika zo vzduchu? Vieme vnímať neobsadený priestor ako médium, ako jazyk? Vieme zaostriť na nič?

Anetta Mona Chișa

janturner.info